.

Slovenský rozhlas: Sklárska tradícia v Novohrade

30. 09. 2016 16:00

Občianske združenie Skalník v Dolnej Bzovej, osade rozdelenej medzi obce Podkriváň v okrese Detva a Mýtna v okrese Lučenec, dlhodobo pracuje na zachovávaní sklárskych tradícií v regiónoch Novohrad a Podpoľanie. Jeho členovia postavili podľa historickej dokumentácie funkčnú sklársku pec, v akých sa vyrábalo sklo pred vyše 200 rokmi. Z vytavenej skloviny vyrábajú majstri počas Bzovských sklárskych dní výrobky podľa dobových tvarov i vlastnej fantázie. Sklárske podujatie v Dolnej Bzovej oceňuje aj riaditeľ Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea a zároveň zberateľ skla Ján Kautman, ktorý chodil na Bzovské sklárske dni najprv ako pravidelný hosť a postupne sa stal ich garantom. Janka Mesiariková sa s ním porozprávala nielen o jeho sklárskej záľube, ale aj o minulosti a súčasnosti sklárskej výroby na Slovensku.

ODKAZ NA ČLÁNOK


SME.sk: Bzovské sklárske dni

16.9.2016

Koncom minulého týždňa sa uskutočnili Bzovské sklárske dni v Dolnej Bzovej v Novohrade.  Hoci súčasťou akcie boli aj turistické pochody, vybral som sa ta pre niečo iné.

Zlákala ma možnosť po vyše 65 rokoch uvidieť znova naživo výrobu a spracovanie skla, vidieť sklárov pri práci. Nevidel som to od svojho raného detstva, ako som sa odsťahoval z rodnej sklárskej obce Málinec, tiež v hornom Novohrade.. Na všelijakých podujatiach, jarmokoch, prehliadkach ľudových remesiel, v skanzenoch a pod. možno uvidieť a obdivovať pri práci zručných rezbárov, kováčov, hrnčiarov, tkáčky…, ale sklárov som ešte nikdy takto nevidel.

Južná časť stredného Slovenska, najmä južné Podpoľanie a horný Novohrad, bola kedysi prešpikovaná množstvom sklárskych hút. Takmer nebolo osady, v ktorej by v nejakom dlhšom období nestála huta. Bolo to dané tým, že tu bol dostatok vhodného základného sklárskej suroviny na výrobu skla, kremeňa, ľudovo nazývaného „žabica“, a dostatok kvalitného bukového dreva.

Dolná Bzová ako samostatná obec patrila kedysi pod divínske panstvo Zichyovcov. V r. 1769 tu začal Bernard Hupka po predchádzajúcej dohode s divínskymi pánmi Zichyovcami s výstavbbu sklárskej pece súčasne s bytmi a ostatnými stavbami a onedlho tu začala výroba skla, ktorá trvala až do r. 1891. O pár kilometrov vyššie v doline, v Hornej Bzovej, bola o čosi neskoršie postavená ďalšia skláreň.

Zaujímavosť osady Dolná Bzová: osadou preteká Bzovský potok, zastavaný po oboch stranách, takže rozdeľuje osadu na dve časti: jedna patrí do obce Podkriváň a okresu Detva, druhá do obce Mýtna a okresu Lučenec. Kedysi tu súčasne prebehli aj dve referendá v oboch častiach osady, ktorých výsledkom bolo, že väčšina účastníkov v oboch častiach bola za pripojenie celej osady k Mýtnej a k okresu Lučenec. Výsledky referenda neboli však doteraz realizované – o tom je tu.

V osade miestni nadšenci založili občianske združenie Skálnik, ktorého predsedom je 65-ročný Peter Greksa, ktorý je otcom myšlienky oživiť spomienky na sklársku výrobu. Nadšenci tam postavili sklársku pec, jedinú svojho druhu na Slovensku, kde používajú na výrobu skla starý výrobný postup. Každoročne tu usporadúvajú niekoľkodňové Bzovské sklárske dni s bohatým programom. Jeho súčasťou v sobotu boli aj turistické pochody na 15 a 20 km po podkrivánskych lazoch okolo Dolnej Bzovej. V nedeľu bol bohatý program za účasti zástupcov ďalších sklárskych obcí, kultúrny program, ukážky výroby sklárskych výrobkov, fúkanie sklárskou píšťalou, maľovanie skla… Pochodil som mnohé sklárske zariadenia (Slovenské sklárske múzeum v Lednických rovniach, sklársky skanzen  vo Valaskej Belej, malú fabričku vo Valaskej Belej, dielničku súkromníka v Poltári a ďalšie), ale nikde som nevidel tak komplexne postup výroby a spracovania skla ako na Bzovských sklárskych dňoch.

Okrem programu v Dolnej Bzovej som sa vybral aj do Hornej Bzovej, kde stojí unikátna kaplnka, ktorej steny zvonka i zvnútra sú pokryté jedľovou kôrou. Jej verná kópia je postavená v lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu na Horehroní. Dal ju postaviť v r. 1910 pán divínskeho hradu gróf Štefan Zichy.

Keď som sa vyberal do Dolnej Bzovej, rátal som s tým, že z vlaku v Podkriváni pôjdem v partii s ďalšími turistami skratkou krížom do Dolnej Bzovej. Keď som však v Podkriváni vystúpil z vlaku ako jediný turista, pustil som sa len pekne-krásne do Dolnej Bzovej okľukou po hradskej. Keď k tomu pripočítam cestu z Dolnej Bzovej do Hornej Bzovej poobzerať si kôrovú kaplnku a cestu späť z Hornej Bzovej ku vlaku, tak tých 20 km som v tej tropickej horúčave hádam aj absolvoval, hoci turistického pochodu som sa nezúčastnil, lebo som ten čas využil na rozhovor s Petrom Greksom, obdivovaním sklárskej pece a zručnosti sklárov pri práci a kôrovej kaplnky. A to napriek tomu, že vyše mesiac som „maródoval“ prakticky bez akéhokoľvek pohybu i s týždenným pobytom v nemocnici.

Aby v sobotu bola v peci tekutá žeravá sklovina z roztaveného kremeňa (žabice), kúriť v peci začali už v stredu. V sklárskom skanzene vo Valaskej Belej neďaleko Prievidze, ktorý som nedávno  tiež navštívil, je malá taviaca sklárska pec elektrická a ako vsádzka do nej sa používajú sklené črepy. Rozdiel medzi týmito pecami je asi taký, ako medzi parným a elektrickým rušňom: elektrický rušeň môže byť v prevádzke okamžite, parný musí najskôr dlhý čas pred jazdou byť vykurovaný kvôli pare.

ODKAZ NA ČLÁNOK


Novohrad.sk: Unikátna pec pripomína históriu sklárstva

16. jan 2016 o 17:03

DOLNÁ BZOVÁ. Rozvíjať a prezentovať históriu sklárstva v Dolnej Bzovej, ktorá je miestnou časťou obce Mýtna v okrese Lučenec, sa snaží skupina miestnych nadšencov v rámci občianskeho združenia (OZ) Skálnik. Ako informoval jeho predseda Peter Greksa, medzi ich doterajšie úspechy v tejto oblasti patrí vybudovanie unikátnej sklárskej pece či organizovanie pravidelných sklárskych podujatí.

Hlinu ako základný materiál pre výrobu hrnčekov a iných nádob začalo v 18. storočí postupne nahrádzať sklo. V malých sklárskych hutách sa preto začali vyrábať rôzne poháre a džbánky, pričom jedna z takýchto hút vznikla aj u nás. Založil ju v roku 1769 Bernard Hupka po dohode s majiteľom Divínskeho panstva grófom Zichym, načrtol počiatky vzniku bzovských sklární Greksa.

Vhodné podmienky pre sklárstvo

Výstavba sklárskej huty trvala dva roky a od roku 1771 sa v nej začali vyrábať sklenené výrobky. Základným materiálom pri výrobe skla bol kremeň, ktorý tu miestni volajú žabica. Ďalšími prísadami sú dolomitické vápence a iné stopové prvky. Z tejto zmesi sa v peciach vykurovaných drevom vyrábalo tzv. lesné sklo zelenkavej farby, priblížil predseda OZ s tým, že na sklársku výrobu boli v Dolnej Bzovej celkovo výhodné podmienky. Bol tu dostatok dreva, rovnako ako aj kremeňa, ktorý navyše nebolo treba ťažiť, keďže sa bežne nachádzal na povrchu, vysvetlil.

Sklo, ktoré sa v miestnych sklárňach vyrábalo, slúžilo pre obyvateľov regiónu, ale časť z neho sa vyvážala cez Budapešť až na Balkán. Najväčší rozmach dosiahli bzovské sklárne okolo roku 1840. Ku koncu 19. storočia však postupne zanikli, pretože posledný majiteľ postavil novú skláreň v Katarínskej Hute. Pri poslednej komasácii, ktorá bola v roku 1900, už tunajšie sklárne neexistovali, uviedol Greksa.

Pec je vykurovaná drevom

Miestni nadšenci sa však históriu sklárstva v Dolnej Bzovej snažia zachovať a priblížiť súčasnej generácii. Pred šiestimi rokmi sme založili OZ Skálnik, ktorého cieľom je historicky zdokumentovať a ukázať širokej verejnosti sklársku tradíciu, ktorá bola v tomto kraji silná, poznamenal Greksa. Dodal, že v rámci týchto snáh sa im podarilo postaviť dobovú sklársku pec, ktorá je vykurovaná drevom a v súčasnosti jediná svojho druhu na Slovensku.

Vieme v nej naraz vyrobiť 50 litrov skloviny. Spúšťame ju napríklad počas Bzovských sklárskych dní, keď sa tu stretávajú sklárski umelci a nadšenci. Vtedy ľuďom predvádzame tradičnú výrobu skla od úplného začiatku, drvenia kremeňa, plnenia taviacej nádoby, tavenia skla až po výrobu sklených predmetov fúkaním, načrtol predseda. Cieľom OZ je podľa jeho slov v budúcnosti vytvoriť skanzen sklárskej histórie, kde by bol okrem pece inštalovaný aj drvič skla, takzvaný stupník. Ďalším plánom je tzv. salajka. V nej sa z popola vyrábala zložka, ktorá znižovala bod topenia skla, dodal.

To, čo dokázali títo traja páni, ktorí sa na Dolnej Bzovej začali angažovať okolo týchto sklárskych záležitostí, je úžasné. Okrem toho, že vybudovali unikátnu sklársku pec, pravidelne organizujú aj sklárske stretnutia. Napríklad minulý rok na ňom bolo do 200 účastníkov z Maďarska, ktorí boli nadšení z toho, čo videli, uviedol na margo OZ starosta Mýtnej Pavel Greksa. Snahy združenia považuje za dobrú propagáciu obce a samospráva sa podľa neho bude snažiť o ich ďalšiu podporu.

ODKAZ NA ČLÁNOK


Sme.sk: Sklársku robotu si môžete vyskúšať už tento víkend počas Bzovských sklárskych dní

9. sep 2016 o 9:33

DOLNÁ BZOVÁ. Po bývalých sklárňach nezostalo v Dolnej Bzovej takmer nič. A predsa je tu funkčná sklárska pec. Nikdy neslúžila na priemyselnú výrobu skla, pretože ju postavili iba nedávno na pripomenutie si tejto, takmer už neznámej, histórie. Tým je Dolná Bzová jedinečná. Veď sklárne boli kedysi v celom regióne, napríklad v Hriňovej a dali názvy viacerým dedinám (Detvianska Huta, Stará Huta, Vígľašská Huta) no pec, v ktorej by sa dalo taviť sklo majú iba v Dolnej Bzovej. A majú aj podujatie, ktorým si slávnu históriu už šiesty rok pripomínajú – Bzovské sklárske dni. Tie tohtoročné budú už tento víkend.

Pec musia vykúriť

Sklárske dni sa vždy začínajú už dlho pred príchodom prvých hostí. Hlavný program bude v sobotu a nedeľu, no s temperovaním sklárskej pece sa začalo už v stredu. Pec postupne vykúria na 1240 stupňov Celzia. V piatok večer začnú sklárski majstri so zakladaním sklárskeho kmeňa. Musia mať všetko pripravené, v sobotu a nedeľu sú dôležitou časťou programu práve ukážky spracovania skla fúkaním, tvarovaním a lisovaním sklármi zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska.

Súčasťou sklárskeho sviatku je turistický pochod okolím Dolnej Bzovej s názvom Sklárskym chodníkom. Bude mať dve trasy, desať- a dvadsaťkilometrovú, na túru sa turisti vydajú v sobotu už o deviatej. Návštevníkov čaká tiež posedenie pri ľudovej hudbe, no môžu si tiež vyskúšať prácu so sklárskou píšťalou.

Stretnutie sklárskych dedín

Na nedeľné dopoludnie je naplánované stretnutie starých sklárskych dedín pri príležitosti 250. výročia príchodu sklárov z Nemecka a Moravy na Podpoľanie a do Novohradu. Znovu sú pripravené ukážky starých techník tvarovania skla a samozrejme kultúrny program.

Sklárske dni sú bohaté aj na sprievodné podujatia, ako napríklad maľovanie na sklo, výroba sklených vitráží, výroba bižutérie či brúsenie skla.

Nemenej zaujímavé budú ukážky umeleckého spracovania dreva alebo ukážky spoločnej práce mladých sklárov a mladých výtvarníkov, ktorých hlavným materiálom je sklo, drevo a kov.

ODKAZ NA ČLÁNOK


Folklorfest.sk: VI. ročník Bzovských sklárskych dní

ODKAZ NA ČLÁNOK


Obec Mýtna: Pozvánka na Bzovské sklárske dni

ODKAZ NA ČLÁNOK